Nákupný košík je prázdny.
Zrnoviny, strukoviny a väčšina dnešných mliečnych výrobkov nie sú potravinami. Zmyslom konzumácie jedla je vyživovať telo i dušu. Tieto potraviny robia presný opak, pretože sú nutrične nedostatočné.
Obsahujú extrémne malé množstvo výživných látok, mnohé z nich sa k tomu ťažko vstrebávajú. Zrnoviny a strukoviny vyčerpávajú zásoby dôležitých živín (tomu sa ešte budeme podrobnejšie na stránke venovať).
Dalo by sa dokonca povedať, že v tele pôsobia ako toxíny, čo potrebu nutričných látok ešte viac zvyšuje. Oboje, zrnoviny aj strukoviny, spôsobujú poškodenia črevného traktu. Tým sa vaša schopnosť absorbovať živiny ďalej znižuje.
Dokonca, aj keby ste tieto potraviny prestali konzumovať úplne, nejakú dobu bude ešte vaše telo v takzvanom nutričnom dlhu.
Čo sa týka pasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov, tie obsahujú ďalšie druhy toxínov a nebezpečných mykotoxínov. Mliečny proteín často spôsobuje zápaly, ktoré obmedzujú správne vstrebávanie živín.
Nesprávne spôsoby hospodárenia s pôdou za posledné desaťročia z nej vyčerpali množstvo živín. Keď sa plodiny opakovane pestujú na tom istom poli, pôda stráca živiny rýchlejšie, ako sa tieto stihnú prirodzene nahradiť.
Po čase majú rastliny k dispozícii menej živín. Hnojivá obsahujú len nevyhnutné minerály na prežitie rastliny do času žatvy, avšak nie dosť na udržanie zdravia človeka.
Výsledkom je, že dnes majú poľnohospodárske plodiny až o 75 percent menej dôležitých minerálov (horčík, draslík, stopové prvky) ako kedysi.
K tomu, väčšina plodín sa nepredáva čerstvá. Stoja na nákladiakoch, pultoch obchodov alebo v skladoch celé týždne pred ich konzumáciou. Plynutím doby sa množstvo živín v nich postupne znižuje.
Väčšina dnešného ovocia a zeleniny sa pestuje s cieľom zvýšenia obsahu cukru, prípadne objemu plodín. Nie je vôbec zameraná na ich prirodzenú výživnú hodnotu.
Keď rastliny obsahujú menej živín, potom aj zvieratá ktoré ich jedia, sú tiež podvyživené. Štúdia publikovaná v Denníku výživy a zdravia zistila, že vo Veľkej Británii poklesli úrovne medi v mlieku o 90%, v mäse o 50% a v zelenine o 76%.
Nielen pôda je dnes vyčerpaná, to isté platí aj o vode. Kvôli moderným produkčným metódam obsahuje voda nízke hladiny minerálov. Tiež je veľký rozdiel v obsahu minerálov medzi vodou z vodovou a balenou kupovanou vodou.
Voda z vodovodu zvyčajne obsahuje minerálov viac. Jej problém je obsah chlóru, ktorý napriek ubezpečeniam úradov o jeho nezávadnosti, má na zdravie z dlhodobého hľadiska nepriaznivé účinky.
V prípade minerálnych vôd si zas treba dávať pozor na príliš vysoký obsah minerálov. Ten môže spôsobovať tvorbu obličkových kameňov.
Problémom sú tiež vodné filtre. Tie síce z vody odstraňujú baktérie, spóry a škodliviny, no na druhej strane odstraňujú z nej aj prospešné minerálne látky ako napríklad horčík. Voda bola kedysi pre ľudí primárnym zdrojom horčíka.
Tí, ktorí pijú vodu s vyšším obsahom vápnika ako horčíka, majú vyšší výskyt infarktu miokardu a ischemickej choroby srdca.
Ak konzumujete nízko kalorickú diétu, zároveň prijímate menšie množstvo prospešných živín. Ľudia sú stavaní na to, aby konzumovali veľké množstvo kalórií. A nie, neurobí ich to tučnejšími (pri dostatku pohybu).
Ak jete menej (čo býva časté odporúčanie zdravotníkmi), je ľahké sa stať podvyživený. Ak konzumujete nekvalitné potraviny, potrebujete ich skonzumovať väčšie množstvo, aby ste získali potrebné živiny. Toto je dôvod, prečo na kvalite potravín záleží.
Vo všeobecnosti platí, že živočíšna strava je bohatšia tak na kalórie, ako aj na výživné látky. Preto neprekvapuje, že práve odtiaľ pochádzala väčšina kalórii u prehistorických ľudí. No a keďže moderné trendy sú o znižovaní živočíšnych potravín, tak aj príjem živín klesá.
Vegetariáni teraz určite nesúhlasia, no ja tu hovorím o bežnej strave, nie o precízne pripravenej vegetariánskej strave.
Okrem toho, pesticídmi postrekovaná zelenina má nižší obsah fenolov v porovnaní s bio zeleninou. Je to preto, lebo polyfenoly sú rastlinami produkované ako prirodzená ochrana pred hmyzom a škodcami. Ak neexistuje dôvod brániť sa, rastlina produkciu polyfenolov zastaví.
Existujú tiež dôkazy, že glyfosfát – aktívna zložka najpoužívanejšieho herbicídu RoundUp – chelatuje minerály v rastlinách, ktoré sa ním postriekajú. Ide predovšetkým o geneticky modifikované plodiny, ktoré sú voči tomuto herbicídu odolné.
Až časom uvidíme, k akým následkom to ešte povedie. Každopádne, dobrým odporúčaním je vyhýbať sa všetkým geneticky modifikovaným plodinám.
V porovnaní s dobytkom chovanom na čerstvej tráve, vykrmovaný dobytok vykazuje extrémne nízke hladiny antioxidantov, mikronutrientov, mastných kyselín, minerálov a vitamínov.
Zrná nie sú jedlom tak pre človeka, ako aj pre zvieratá. Keď je dobytok nimi kŕmený, stáva sa podvyživený, podobne ako ľudia. Mäso z týchto zvierat, prípadne z morských živočíchov chovaných na farmách, môže obsahovať ďalšie toxíny, antibiotiká a iné škodliviny. Tie ďalej zvyšujú potrebu prospešných živín.
Surové, nepasterizované, nespracované, plnotučné mlieko vie byť pre vás prospešné. To, ktoré si bežný človek kupuje denne v supermarkete, má od zdravej potraviny poriadne ďaleko.
Najväčšie množstvo nutričných látok mlieka sa nachádza v jeho tuku. Keď znížite alebo odstránite tuk z mlieka, výrazne tým znižujete jeho nutričnú hodnotu.
Pasterizácia ničí prospešné látky v plnotučnom, aj v odtučnenom mlieku. Konvenčné mlieko má tiež vysoký obsah alfa toxínu a ďalších mykotoxínov pochádzajúcich z krmiva pre kravy.
Pitie pasterizovaného mlieka výrazne prispieva ku vzniku Uleróznej kolitídy a Cronovej choroby.
Ak konzumujete mäso z dobytka odchovanom na zrnovinách alebo pijete mlieko, potom prijímanie vitamínov a minerálov z doplnkov sa javí ako dobrý nápad.
Vaše telo potrebuje výživné látky, aby si vedelo poradiť s toxínmi. Keď prijímate viac toxínov, potrebujete aj viac užitočných živín.
Ak žijete v jaskyni alebo rajskej záhrade, tak sa týmto príliš trápiť nemusíte. Ak ste však ako ostaní z nás smrteľníkov, potom ste na dennej báze vystavený celej litánii toxínov.
Tuto sú aspoň nejaké príklady, s čím sa vaše telo musí popasovať:
Náš organizmus nebol stavaný tak, aby sa vedel vysporiadať s odobnými látkami len za pomoci živín zo stravy. K tomu sa pridružujú aj ďalšie faktory:
Existujú stovky ďalších zdrojov pre neprirodzený stres a všetky z nich zvyšujú vašu potrebu na správne živiny.
Jednoducho povedané, aj keď robíte v oblasti stravovania všetko správne , je takmer nemožné získať všetky potrebné nutričné látky len z jedla.
Naše telá proste neboli stavané na to, aby si samé poradili so všetkými dnešnými toxínmi len za pomoci stravy. Preto, ak plánujete získať všetko potrebné len zo stravy, ako vám radia rôzni „odborníci“, potom by ste aj všetky toxíny mali prijímať len z rajskej záhrady.
Niekoľko štúdii potvrdilo, že deti potrebujú viac živín pre podporu rastu. Starí ľudia zasa potrebujú viac živín kvôli zníženej schopnosti absorpcie.
Tak ako ľudia starnú, často začínajú brať lieky, ktoré zasahujú do ich absorpčnej schopnosti. To znamená, že v staršom veku potrebujete prijímať viac živín a v čo najľahšie stráviteľnej forme.
Atléti si často myslia, že cvičenie je kľúčom pre dlhý a zdravý život. Nie je. Bývajú prvými, ktorí spochybňujú potrebu užívania vitamínových a minerálnych doplnkov stravy s tým, že predsa cvičenie je najlepším liekom.
My nie sme zástancami veľkého množstva cvičenia. Tuto je pointa:
Ak veľa cvičíte, výrazne si vyčerpávate zásoby energie a tiež spotrebovávate viac nutričných látok pre produkciu novej energie a následnú regeneráciu. Dôsledkom potom je, že atléti majú oveľa vyššie riziko podvýživy. No a keďže mnohí z nich konzumujú diétu chudobnú na živiny a bohatú na toxíny, je to vážny problém.
Dôkazy sú časté náhle úmrtia vrcholových športovcov. Len za posledný rok sa v médiách objavilo niekoľko takýchto prípadov.
Starnutie je prirodzený proces, no nie príjemný. Ak vitamínové doplnky dokážu oddialiť tento proces, tak potom prečo ich nebrať? Ak neexistuje zjavné riziko ich užívania, je nelogické ich odmietať len preto, lebo naši predkovia k nim nemali prístup.
Je odôvodnené a domnievať, že užívanie doplnkov stravy dokáže predĺžiť život. Prečo sa im teda vyhýbať?
Či sa nám to páči alebo nie, niekedy môžu byť doplnky lacnejšie ako skutočné jedlo.
Ak sa napríklad jedná o lososa z farmy, potom je pre vás lepšie ho nahradiť vysoko kvalitným rybím, prípadne kôrovcovým (krill) olejom. Umelo chované lososy sú totiž veľmi chudobné na omega-3 kyseliny, no bohaté na rôzne toxíny.
Okrem toho obsahujú aj viac parazitov a škodlivých baktérií.
Na zakrytie nezdravého zafarbenia mäsa lososov z farmy, kŕmia ich ružovým pigmentom, ktorý im pozmení farbu tkanív. Tiež obsahuje až 16 krát viac PCB (polychlórované bifenyly) v porovnaní s divokým lososom.
Žijeme v stresujúcich časoch, svete plnom toxínov. Je preto prirodzenou vlastnosťou človeka snažiť sa pochopiť tieto hrozby a čeliť im akokoľvek je to možné.
Strkanie hlavy do piesku Paleo diéty alebo sa snažiť jesť viac ovocia a zeleniny problém s toxínmi nevyrieši. Nápad, že všetky potrebné živiny dokážeme získať zo stravy je síce pekná teória, no takmer nemožná uskutočniť v praxi.
Vyčerpanie pôdy a vody, toxíny v prostredí a potravinách, znížená absorpcia, pesticídy, cvičenie, nízkokalorické diéty – to všetko dokáže viesť k nutričnej podvýžive.
Áno, existujú dôkazy, že príjem živín zo stravy je prínosnejší oproti vitamínovým doplnkom. Preto by ste sa mali v prvom rade mali snažiť pokryť svoju potrebu prostredníctvom bohatej a vyváženej stravy.
To však už dnes, bohužiaľ, nestačí. Ak si chcete zachovať zdravie a dlhovekosť, doplnky sú výborným miestom kde začať. Odopierať si ich držaním sa hesla „všetko potrebné získam zo stravy“, príliš rozumné nie je.
Samozrejme, aj doplnky je potrebné užívať s mierou a skôr krátkodobejšie na doplnenie chýbajúcich nutričných látok, nie ako náhradu kvalitnej stravy.
Glukomanán patrí medzi prírodné probiotiká, ktorými sa predchádza ochoreniam tráviaceho traktu a ktoré zabraňuje uvoľňovaniu jedovatých látok črevnými baktériami. Zvyšuje pocit sýtosti a to spomalením vyprázdňovania žalúdka a znižuje vstrebávanie...
viac 
