Potravinové a výživové doplnky

Potravinové doplnky ako reakcia na modernú spoločnosť

Za ideálnych okolností by sme mali byť schopní získať všetky živiny, ktoré náš organizmus potrebuje, z vyváženej stravy. Realita je ale iná – plná stresujúceho životného štýlu, dlhodobých či chronických chorôb, znečisteného životného prostredia, zmenšujúceho sa podielu výživných látok v potravinách či nedostatočne vyváženého stravovania.

V prípade výživových doplnkov treba mať od začiatku na pamäti, že tieto prípravky v žiadnom prípade nenahrádzajú rôznorodú stravu ani zdravý životný štýl. Potravinové doplnky nie sú určené ani na priamu liečbu chorôb. Na druhej strane je ale nesporné, že v mnohých prípadoch dokážu pomôcť pri prevencii chorôb aj pri podpore liečby. 

Kedy treba siahnuť po výživovom doplnku?

Podľa amerických prieskumov sú najčastejšie užívanými potravinovými doplnkami rôzne vitamíny a minerály. Ide najmä o vitamíny C, E a B6, ďalej vápnik, horčík, zinok, železo a vitamíny A a D.

Okrem „bežne zdravého človeka“ ale existuje aj celá plejáda zdravotných stavov a životných situácií, keď je užívanie doplnkov priamo žiaduce.  Ide o stavy ako:

1. dlhodobo oslabená imunita,
2. tehotenstvo či dojčenie,
3. dôchodcovský vek,
4. vegetariánske a vegánske stravovanie,
5. zvýšená hladina cholesterolu,
6. alergie a potravinové intolerancie,
7. problémy s obezitou či stravovaním,
8. rakovina,
9. chronické ochorenia vrátane diabetu,
10. intenzívne športovanie,
11. menopauza a s ňou súvisiaca strata kostnej hustoty,
12. nedostatok železa.

Štúdiami sú potvrdené aj prospešné účinky užívania omega-3 mastných kyselín na kardiovaskulárne zdravie, prínos kyseliny listovej pre tehotné ženy, vitamínu B12 pre ľudí vo veku nad 50 rokov alebo vlákninových prípravkov na podporu črevnej flóry.

Pozor na príliš veľké dávky a nežiaduce interakcie

Príjem niektorých vitamínov či minerálov v pravidelných príliš vysokých dávkach, môže nášmu organizmu skôr uškodiť, než prospieť. Najčastejšie ide o:  

1. vápnik – odporúčaná denná dávka (RDA): 1 000 mg, horný limit: 2 500 mg. Príliš veľa vápnika vedie k obličkovým kameňom či k usadeniu vápnika v žilách;
2. beta-karotén – pri jeho pravidelnom užívaní fajčiarom, dochádza v tele k negatívnym oxidačným procesom, ktoré môžu viesť až k rakovine;
3. železo – RDA: 18 mg, horný limit: 45 mg. Štúdie ukazujú, že vysoké hladiny železa sú rizikovým faktorom pre vznik srdcových chorôb;
4. vitamín A – RDA: 700 mcg, horný limit: 3 000 mcg. Pri prílišnom množstve vitamínu A môže dochádzať k problémom s pečeňou, k zníženej hustote kostí a pod.
5. zinok – RDA: 8 mg, horný limit: 40 mg. Predávkovanie zinku môže viesť k žalúdočnej nevoľnosti, vracaniu, hnačke a k svalovým kŕčom.
6. vitamín D - nadmerné dávky vitamínu D (u detí viac ako 25 mikrogramov a u dospelých viac ako 50 mikrogramov denne) môžu byť pri dlhodobom užívaní toxické. K základným príznakom hypervitaminózy D patrí - hyperkalciémia: nadmerný smäd, kovová chuť v ústach, bolesti v kostiach, únava, svrbenie, zvracanie, hnačky, kŕčové stavy svalov, zlyhanie srdca a obličiek.

Pozor si treba dávať aj na prípadné nežiaduce účinky potravinových doplnkov, najčastejšie z dôvodu ich interakcie s liekmi. Kvôli rizikám ako interakcia vitamínov C, E a K s liekmi na riedenie krvi (warfarín) či riziko vzniku toxicity pečene a obličiek pri pravidelných megadávkach multivitamínov, je dôležité pred začatím dlhodobého užívania výživového doplnku najprv konzultovať svoj zámer s vaším praktickým lekárom alebo aspoň lekárnikom.